Navštívili sme Toskánsko

Navštívili sme Toskánsko

9 študentov, niekoľko týždňov príprav, ešte viac očakávania, víkend balenia, len 210 minút cesty a konečne 4 dni, strávené v druhom nebi – v Toskánsku.

Výlet plný pokoja, pohody a krásy sme zahájili hneď v pondelok, Keď sme niečo pred polnocou prileteli, nočnou prechádzkou v centre mesta Pisa, ktoré sa nachádza asi 10 km od pobrežia Ligúrskeho mora. Šikmú vežu sme mali len pre seba, pretože tak neskoro by ste tam márne hľadali nejakého turistu.

Hneď na druhý deň sme sa k veži vybrali opäť. Zastavili sme sa na Námestí rytierov (Piazza dei Cavalieri), kde sme videli sochu Cosima I de’ Medici. Dozvedeli sme sa, že to bol vojvoda Florencie a Toskánska. Socha stála pred Univerzitou di Pisa, kde študuje približne 57 000 študentov. Z Rytierskeho námestia sme sa dostali na Piazza dei Miracoli (Námestie zázrakov). Veža si aj po našom výstupe na ňu zachovala sklon 5 metrov a my sme si vychutnávali krásny pohľad na Pisu. Videli sme aj 7 slávnych zvonov veže…

Dolu sa nám veľmi nechcelo, ale čakali nás ešte ďalšie pamiatky ako Baptistérium (il Battistero) a Katedrála (Il Duomo). Pokoj Katedrály však rušili robotníci, renovujúci interiér, no ani to nám nezabránilo poslať modlitbičku do nebíčka…

Pamiatky sme stihli pozrieť ešte pred tým, ako na nás sadla príjemná únava. Oddýchli sme si na tráve, pod Šikmou vežou a po načerpaní síl sme sa vybrali autobusom do prímorskej dedinky „Marina di Pisa“ k Ligúrskemu moru. Fúkal vietor, takže plavky zostali suché. Pohľadom sme si však užili krásne, modré more a nadýchali sa príjemného slaného vzduchu. Nasledovala typická talianska večera v netypickej reštaurácii, ktorá bola kedysi železničnou stanicou a po večeri večerná prechádzka popri rieke Arno.

Krásy nebolo dosť, preto streda patrila Florencii – hlavnému mestu Toskánska a kedysi aj hlavnému mestu Talianskeho kráľovstva. Z vlakovej stanice (Santa Maria Novella) sme sa teda vybrali ku kostolu Santa Maria Novella, kostol mal v sebe čosi neobyčajné, čarovné. Nádherné fresky, umelecké diela z dreva, maľby či vitráže vyrážajúce dych. Potom sme sa vybrali na námestie S. Maria del Fiore, ktorého dominantou je Dóm S.M. del Fiore (jeho kupola je dodnes zázrakom pre statikov), Il Campanille di Giotto, Il Battistero. Po tejto nádhere sme sa presunuli ku Gallerii degli Uffizi a Palazzo Vecchio, pred ktorým je je vystavená aj slávna socha Dávida. Tú sme, bohužiaľ, nevideli no mohli sme sa pozrieť aspoň na jeho kópiu. Dostali sme sa až k rieke Arno a vychutnali si božskú taliansku kávu a niektorí aj mlieko…

(Mimochodom, vedeli ste, že mlieko taliani nazývajú latte? Vy, ktorí neviete po taliansky, ak si v reštaurácii objednáte latte, prinesú vám klasické mlieko. Ani latte caldo nie je to latté, aké by ste chceli, ale iba horúce mlieko. Ak chcete to “naše latte”, musíte povedať caffé latte. Škoda, že sme sa to dozvedeli až v polovici výletu.)

Po tejto skúsenosti sme išli pohladkať zlaté prasa pre šťastie (hodilo sa pri vyjednávaní cien na trhu) a s novými peňaženkami, kabelkami sme sa vybrali do našej Pisy, kde nás už čakala večera v rajskej záhrade v podobe chutných špagiet a cestovín.

Štvrtý a zároveň posledný deň sme sa preniesli do stredoveku, pretože hneď po výdatných raňajkách sme sa vydali do stredovekého mestečka: San Gimignano. Je známe svojou stredovekou architektúrou a 15 vežičkami. Každý mešťan si staval vežičku a čím bohatší mešťan, tým vyššia vežička. Ak si myslíte, že ste videli všetku krásu a neboli ste ešte v tomto mestečku, tak sa veľmi mýlite. Úzke uličky, všade rozvoniavajúce mydlá, výhľad na panorámu toskánskych viníc, olivové záhrady… Všetka tá krása sa ani len nedá opísať. Sú len dve možnosti – ísť sa tam pozrieť a zažiť to alebo čítať myšlienky. Večer sme sa krásou ohromení vracali domov s príjemnou bolesťou v nohách. Veď vidieť všetky uličky dalo zabrať.

V Pise sme sa si opäť oddýchli tam, kde sme náš výlet začínali, pod Šikmou vežou. Sedeli sme, rozprávali si zážitky, smiali sa a jedli úžasné Terkine zázvorovníky. Pred sebou sme mali poslednú noc v Toskánsku..

Ozaj, čo by to bolo, keby sme prišli z Talianska bez talianskeho oblečenia? Nákupom sme venovali piatok , deň odletu domov. Prešli sme snáď všetky obchody a vyskúšali čo sa len dalo…

Večer sme mohli už len zamávať z okienka lietadla jednému z najkrajších a najpokojnejších miest na svete. Talianskym cestovinám, talianskej káve, talianskym uličkám, talianskym chlapcom, talianskemu pokoju a talianskej kráse. Neostalo nič iné, len povedať…

ARRIVEDERCI, ci vediamo a PISA…

Pozrite si našu fotogalériu.

Anička Krištofčová, 3.B



Dátum pridania30.05.2016 11:54
AutorMonika
KategórieOznamy, PK NEJ - FRJ - TAJ - RUJ
NálepkyŽiadne


Cisco